Som dôkazom toho, že dobrovoľníctvo môžete robiť aj keď už máte výšku dávno za sebou, dosiahli ste viacero pracovných skúseností, a aj keď vám už ťahá na tridsiatku, nikdy nie je neskoro :)

Môj dobrovoľnícky príbeh začal v malej dedinke Anjala (90 km od Helsínk), ktorá sa veľmi nelíšila od môjho domova na Slovensku. Tiež bola odvšadiaľ ďaleko a nebolo tam veľmi čo robiť. Môj projekt trval tri týždne a zišli sme sa tam skupinka dobrovoľníkov zo Slovenska, Poľska, Nemecka, Holandska, Talianska, Španielska, Francúzska, Turecka a Egypta.

• 
• 
• 
•  

(Okolie Anjaly a fotka domčeka, kde sme bývali)

Projekt začal prípravou a usporadúvaním podujatia pre miestnu komunitu. Keďže zima sa oficiálne končila, hlavnou témou bolo privítanie jari. Počasie nám prvý týždeň prialo a naozaj to vyzeralo ako príchod jari.  Pre ľudí sme si pripravili rôzne športové hry, tvorivé dielne, mohli si vyskúšať lukostreľbu, či si dať kávičku na slnečnej terase s obľúbeným fínskym koláčom munkki.

  (Škola v Anjale, kde sme trávili väčšinu času na prípravy a plány)             

 

(Prípravy na event “Fin(n)ish with winter, ready for spring”)

(Kaviareň v Anjale)

Po tom ako sme privítali jar, počasie sa znovu vrátilo do zimného módu a slnko sa niekam schovalo. Projekt pokračoval prípravou aktivít pre mladých v mládežníckom centre v meste Kouvola. Mimochodom, dostať sa tam z Anjaly bolo časovo veľmi náročné. Pamätám si ako sme šli na 40-minútovú prechádzku do mesta Inkeroinen, aby sme sa odtiaľ dostali do Kouvoly. Prechádzka bola síce pekná, ale naspäť nám už nebolo všetko jedno, keď sme sa vracali unavení, stmievalo sa a bola nám zima :D A toto nás čakalo celé tri týždne. Neskôr naše cestovanie vylepšili o bicykle, ale nie každý bol ich fanúšikom  Napriek tomu čas strávený v mládežníckom centre NuPa bol veľmi príjemný.  Ukázali sme im kúsok z našich domovov cez medzinárodné hry a v pozadí zneli piesne z našich kútov sveta.

• 
• 
•  

(Náš tím v centre NuPa)

(S mojou spolu-dobrovoľníčkou zo Slovenska, Jankou)

 

(Kouvola)

Nakoniec sme sa prezentovali vo fínskej škole v Inkeroinen. Predstavili sme im nielen to najlepšie z našich krajín, ale aj Európsky zbor solidarity. Toto stretnutie hodnotím ako pozitívne, lebo myslím, že deckám sa páčila táto téma, rovnako ako aj zapojenie sa do rozhovoru s nami. Okrem toho, musím povedať, že fínska škola bola pre mňa veľmi inšpiratívna, pretože okrem tradičných hodín tam mali netradičné učebne ako učebňa varenia, hudby, domácich prác, dielne atď.

• 
• 
• 
• 
• 
•  

(Prezentovanie ESC)

(Nápis pred vstupom do učebne varenia)

     (Učebne varenia a domácich prác)

 

Vďaka projektu sme mohli zažiť viacero činností, ktoré sú typické pre Fínsko, ako napríklad chytanie rýb, pečenie fínskych škoricových hniezd korvapuusti, či saunu, ktorú sme mali priamo v areáli. Mali sme tu aj možnosť prekonať samých seba pri aktivitách ako lezenie na strom, alebo spustenie z niekoľkometrovej výšky a následné hojdanie sa medzi stromami. V rámci voľného času sme navštívili očarujúce prímorské mesto Kotka, národný park Repovesi, kde sme si mohli vychutnať fínsku prírodu ešte viac. Nikde inde som nezažila dážď, slnko, padanie krúp a snehu v jeden deň ako tu. Jedna z najkrajších vecí, ktorú som tam zažila bola polárna žiara. V tomto období ju nikto nečakal, a preto nás všetkých veľmi milo prekvapila. Bolo to skutočne nádherné a som vďačná, že som to mohla vidieť.

• 
• 
• 
• 
•  

(Lezenie na strom)

(Kotka, jedno z najkrajších miest počas môjho dobrovoľníctva)

(Polárna žiara)

(V národnom parku Repovesi)

Všetky tieto akcie a zážitky boli veľmi pekné, no celkovo čas strávený vo Fínsku nebol pre mňa taký ľahký ako by sa mohlo zdať. Boli to síce len tri týždne, no mne tam čas ubiehal veľmi pomaly. Hneď na začiatku som sa stretla s jazykovou prekážkou. Aj napriek tomu, že som mala skúsenosti s angličtinou v predchádzajúcich prácach, tento krát to bolo iné. Ocitla som sa v cudzej krajine, kde sa dalo dorozumieť iba po anglicky a spôsobilo to vo mne kopec stresu a strachu ako sa dohovorím. Tento blok vo mne ostal celý čas a preto sa mi ťažšie spolupracovalo s ostatnými. Cítila som sa hrozne, pretože  som si uvedomovala ako mi to bráni dať zo seba to najlepšie. Toto všetko ma však priblížilo k pochopeniu, aký obrovský význam má pre mňa Slovensko. V takýchto situáciách si človek uvedomí, aká hodnota spočíva v domove a v ľuďoch, ktorých mám rád.

(Rieka Kymi v Anjale)

A prečo to píšem? Pretože aj toto môže byť súčasťou dobrovoľníctva. Tým vás však ani náhodou nechcem odradiť. Naopak, chcela by som vás inšpirovať k tomu, že ak túžite ísť na dobrovoľníctvo, môžete to skúsiť. Aj keď to možno nesplní vaše očakávania, ale môže vám to dať iný pohľad na veci, ktoré práve riešite. Vždy vás to niekde posunie a vždy to má nejaký význam. Fínsko ako krajina zostane navždy v mojom srdci. Som rada, že moje dobrovoľníctvo bolo práve tam a že som mohla vidieť tak nádhernú krajinu. Možno som sa necítila najlepšie v jednej z najšťastnejších krajín sveta, no otvorilo mi to dvere niekde inde. Ale o tom už možno bude iný článok :)

((Fínsky) úsmev, prosím!)